Mandľový príbeh pokračuje (článok Madame Eva)
8. apríla 2026
Môj mandľový (Vianočný) príbeh
Áno, aj ja patrím k ľuďom, ktorým sa vôňa mandľového krému spája s milovanou babičkou. Predstavím si náruč, ktorá ma vždy objala, naoko prísny pohľad a výchovne zdvihnutý hlas, z ktorého aj tak cítite to nekonečné porozumenie a lásku.. Ako som sa teda ja, čo som sa doslova a do písmena do mojich 40 rokov ani nekrémovala, a ľudia si ma spájajú s úplne inou pracovnou oblasťou, alebo autami a jazdením, dostala k výrobe „toho starého, dobrého, tradičného mandláku, ako si ho ľudia pamätajú“? Život zariadil, alebo ako „slepé kura k zrnu..“
Keď mi v apríli tohto roka nadránom pípla sms správa od otca, ktorého som kvôli jeho zaneprázdnenosti „nevidela ani nepamätám“, v znení: „dnes ma navždy opustila moja drahá Darinka“, takmer mi telefón vypadol z ruky. Darinka, rozumejte druhá manželka môjho otca, pani inžinierka Darina Micháliková, bývalá hlavná technologička v AB kozmetike, ktorá si po odchode z nej založila vlastné podnikanie a venovala sa výrobe kozmetiky. Áno, najmä mandľovému krému. To, že bola ťažko chorá vedel len málokto, napriek tomu do poslednej chvíle bojovala. To bol moment, kedy sa prvý krát spustil kolotoč osudu. Snažíte sa postaviť na nohy zroneného ocina, musíte okamžite konať, lebo svet, život sa nezastaví a najmä „daňový úrad nepočká“ :) Na jednej strane rodina, a malé deti, na druhej banky, účty, výroba, kelímky a nekonečný rad vecí, ktoré je potrebné riešiť ihneď, lebo horí..
Ani v tom najhoršom, skutočne najhoršom sne Vás nenapadne, že to môže byť všetko ešte inak.. Že keď jedného dňa večer, telefonujete s tatinom, preberáte dôležité veci, či budeme schopní zachovať výrobu tradičnej, „poctivej“ receptúry, na ktorej Darinka tak bazírovala, pri tom šialenom koronovom náraste cien surovín tak, aby bol krém pre ľudí vôbec cenovo dostupný.. Snažíte sa byť optimistom a práve naopak, prosíte tatina ešte o pol deviatej večer, aby skúsil pohľadať recept na „ten super krém na ruky a gáfrovu masku, čo ľudia toľko pýtaju..“ Že sa zajtra vidíme a ideme ďalej! Že to dáme, zvládneme.. Že ten telefonát, bude Váš posledný.....
Čo dodať..? To je život..? Že sa Vám zrúti svet? Že máte pocit, že s odchodom rodiča, už nikdy, nič v živote, nebude ako predtým? Tie nasledujúce dni boli skutočne doposiaľ najťažšie v mojom živote. Tisíc krát máte chuť sa rozplakať, alebo do vecí pomyselne kopnúť. Ale potom prídu také dôležité drobnosti.. Prídete do domu a nájdete na stole od otca rukou písaný a prepočítaný recept na krém.. V tlačiarni technickú normu na výrobu.. V práci nachystané a popísané vrecia so surovinami.. Aby ste rozumeli. Ja som otcovi pomáhala. Ale príprava mandľového krému bola posledných 11 rokov jeho parketa. Doslova sa v tom našiel. On, „najrýchlejší“ učiteľ autoškoly, milovník rýchlej jazdy.. Zopár ľudí si pomyselne „klopkalo po čele“ :) Takže, krém vyrábal primárne on. Pri výrobe poslednej várky a odovzdávaní rozumov popri pospevovaní, som mu víťazoslávne a so smiechom zahlásila: „Tati, ďalšiu várku už robím sama!“ Dodnes ma pri tej spomienke zamrazí. Robila som, ale úplne, úplne inak a za iných okolností..
Každá rozprávka máva šťastný koniec. Verme, že aj táto bude mať. Blížia sa Vianoce, ktoré sú
symbolom rodiny, lásky a porozumenia. U nás všetky tieto udalosti zomkli rodinu spolu ako nikdy
predtým. Priniesli do života nových, vzácnych ľudí, ktorým patrí moje veľké poďakovanie.
Verím, že pomohli vytvoriť pokračovanie nášmu spoločnému mandľového príbehu. Ak si nájdete pod
stromčekom ten náš mandľový krém vedzte, že v každom tom malom tégliku, bambuľke, ako ich vo
výrobe voláme, je pre Vás ukrytý kúsok Darinkinho posolstva v tradičnej receptúre, otcových „11
najkrajších rokov života“, moje posledné chvíle s otcom, za ktoré som nesmierne vďačná. Kedy sme si
povedali také veci, ako si len otec s dcérou povedať môžu. A v neposlednej rade mojej viery, že dobré
veci pretrvajú.
Zo srdca Vám želám prekrásne Vianoce,
Kristína
Špeciálne poďakovanie patrí:
mojej drahej rodine, najmä mojej babi, Vierke, sesternici Andrejke,
a všetkým, ktorí sa na chvíľu pre dobro veci podujali vytvoriť krásnu vianočnú atmosféru a zmenili na
modelky; Lucke, ktorá nás nádherne nalíčila, Kajke, fotografovi Tomimu, ktorý si vzal všetko na
paškál, môjmu bratovi ktorý mi pomáhal (nielen) čapovať mandľový olej keď to poondiaté čerpadlo
nešlo, mojej mame, ktorá sa mi milión krát postarala o deti; manželovi, ktorý toto všetko so cťou
znáša; pánovi Bokrošovi a jeho kolegynke, ktorí mi „zachránili zadok“; Anjelovi Olinke a spriaznenej
duši, ktorých mi tu otec nechal; super Niki, webKarimu, Wonder Woman, mojím drahým babám..
pánovi Bezákovi za spoluprácu + všetkým odberateľom, ktorí to napriek nefunkčným telefónom a
výpadkom ešte s nami nevzdali; VŠETKÝM NAŠÍM ZÁKAZNÍČKAM, ktoré zotrvali.. A všetkým, ktorí
v posledných dňoch stáli pri mne.
